Očkom do histórie
25. 5. 2010
Z histórie kozmetiky

Egypťania veľmi dbali o telesnú hygienu a krásu. Umývali sa niekoľkokrát za deň a svoju pokožku si natierali vonnými olejmi a masťami. Egyptská panovníčka Kleopatra nebola ani zďaleka taká krásna ako sa traduje. Jej hlavným tajomstvom boli kvalitné kozmetické prípravky, pomocou ktorých neustále skrášľovala svoje telo.
Aj v starovekom Grécku platila hlavná zásada „len to čo je zdravé, je krásne“. Pre toto obdobie je tiež typické, že kozmetiku hojne používali aj muži. Obľubovali hlavne kúpele, masáže , masky, líčenie očí a holenie.
Do Rímskej ríše sa pomocou Grécka dostala základná kozmetická a hygienická starostlivosť. Hlavným prínosom boli bezpochyby rímske kúpele a „smotánka“ v nich trávila nespočetne veľa hodín denne. Za čias vlády Oktáviána Augustusa sa používanie kozmetiky rozšírilo tak, že sa stala dokonca podnetom záujmu významných rímskych básnikov.
Stredoveká spoločnosť opovrhovala základnými hygienickými pravidlami. Všetko, čo sa stáročia vyvíjalo, aby prispelo ku zdraviu bolo nenávratne stratené a zabudnuté.
17. a 18. st. bolo z kozmetického hľadiska veľmi zaujímavé. Najmä v talianskych mestách bolo mnoho lekární, v ktorých predávali rozličné kozmetické prostriedky s názvom „zázračné“, ale v skutočnosti boli celkom bezcenné. V tomto období sa centrum krásy presunulo z Talianska do Francúzka hlavne Paríža, kde napokon aj zostalo.
Dnes kozmetológia poskytuje najnovšie vedecké poznatky z lekárstva, biológie a chémie. Kozmetiku pleti môžeme pokojne brať aj ako umenie, pretože jej cieľom bolo vo všetkých obdobiach zachovať krásu alebo aspoň sa priblížiť k vysnívanému ideálu. Reklama a propagácia do určitej miery ovplyvňujú naše myslenie, avšak ak ide o prípravky na pleť, žiadny z nich nemá moc vrátiť mladosť.